Ľudské práva

Neudelenie azylu

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej CSc. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.
a JUDr. Idy Hanzelovej, v právnej veci navrhovateľa: R. G., zastúpený Centrom
právnej pomoci, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Migračný úrad, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu ČAS:
MU-654-16/PO-Ž-2008 zo dňa 30. decembra 2008, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 5 Saz 6/2009-31 zo dňa 21. apríla 2009,
takto
rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 5 Saz 6/2009-31 zo dňa 21. apríla 2009 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie ČAS:
MU-654-16/PO-Ž-2008 zo dňa 30. decembra 2008, ktorým odporca podľa
ustanovenia § 13 ods. 1 a o azyle a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej
len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky,
podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle navrhovateľovi neposkytol
doplnkovú ochranu.
Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa sa
jedná o nedôveryhodnú osobu, ktorá nesplnila podmienky pre udelenie azylu
na území Slovenskej republiky a rozhodnutie odporcu o neudelení azylu
a neposkytnutí doplnkovej ochrany je vecne správne a v súlade s ustanovením § 13
ods. 1 zákona o azyle.
Podľa krajského súdu v prejednávanej veci v správnom konaní odporca
dostatočne zistil skutkový stav vo veci, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami
uvádzanými navrhovateľom počas azylového konania a stotožnil sa so záverom
odporcu, že v prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv
z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine
tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov
a zo zákona o azyle.
Vo vzťahu k humanitným dôvodom, na ktoré sa navrhovateľ odvolával
až v opravnom prostriedku, krajský súd uviedol, že pokiaľ by boli v priebehu
administratívneho konania navrhovateľom takéto dôvody tvrdené, v odôvodnení
rozhodnutia by odporca musel k nim zaujať stanovisko, a teda náležite odôvodniť,
prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Navrhovateľ však v konaní pred
odporcom nežiadal o udelenie azylu z humanitných dôvodov, teda pokiaľ odporca
napriek neexistencii objektívnych dôvodov pre udelenie azylu nezistil vzhľadom
na chýbajúce predchádzajúce tvrdenie navrhovateľa o ich existencii žiadnu
subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama dôvod pre udelenie azylu
z humanitných dôvodov, a z tohto dôvodu úvahu k takejto okolnosti nerozviedol,
nepochybil.
Krajský súd uviedol, že odporca postupoval správne, ak po zvážení
skutkového stavu nenašiel dôvod ani pre udelenie doplnkovej ochrany
navrhovateľovi podľa § 13a zákona o azyle, pretože nepovažoval navrhovateľove
dôvody za dôvody, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.
Odporca nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by navrhovateľovi v súvislosti
s týmito dôvodmi hrozilo nebezpečenstvo prenasledovania v prípade jeho návratu
do krajiny pôvodu. Preto možno podľa krajského súdu predpokladať, že ani
po návrate do krajiny pôvodu mu žiadne prenasledovanie nehrozí, pripadne nehrozí
mu, že by mal byť mučený alebo podrobený krutému, neľudskému, či ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom zástupcu
v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť tak, že navrhol rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. V odvolaní uviedol, že navrhovateľ spĺňa podmienky pre udelenie azylu
a doplnkovej ochrany, pričom rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zdôraznil, že v konaní o udelenie azylu uviedol, že v krajine pôvodu
sa necítil bezpečne, mal sociálne problémy v miestnej hinduistickej komunite, a preto
žiadal o azyl. Od roku 1997 je členom Národnej demokratickej strany (RPP). Jeho
úlohou bolo vykonávať nábor. V roku 2002 bol zadržaný vládnou armádou, ktorá ho
obvinila z podpory maoistov. Zadržaný bol 15 dní. Maoisti ho naopak obviňovali
zo spolupráce s armádou. Navrhovateľov otec bol tiež členom RPP, v roku 2005 bol
zabitý maoistami. Po jeho smrti bol navrhovateľ s matkou vylúčený z dedinského
hinduistického spoločenstva kvôli údajnému cudzoložstvu navrhovateľovho otca.
Dedinčania im bránili jesť a piť za spoločným stolom spoločenstva. Z uvedených
dôvodov krajinu pôvodu opustil. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že situácia,
v ktorej sa nachádzal vo svojej krajine spĺňa definíciu prenasledovania v zmysle § 2
písm. d) bodu 1 zákona o azyle, pričom za pôvodcov prenasledovania považuje
jednak štátnu moc prostredníctvom vládnej armády, jednak neštátnych pôvodcov,
t.j. domácich ozbrojených skupín maoistov, ktorí sa medzičasom stali vládnou
stranou.
Navrhovateľ poukázal na to, že v opravnom prostriedku uviedol, že v dôsledku
súčasného politického vplyvu maoistov v najvyšších štátnych orgánoch, štát nie je
schopný, resp. ochotný poskytnúť mu ochranu pred týmto prenasledovaním.
Navrhovateľ tiež poukázal na správy mimovládnych organizácií, ktoré uvedené
skutočnosti potvrdzujú, a na ktoré poukazoval už v konaní pred krajským súdom.
Odporcovi vyčítal, že sa dostatočne nezaoberal dôvodmi navrhovateľa, ktoré
prezentoval v administratívnom konaní, najmä navrhovateľa podrobne nevypočul
na problémy s maositami, najmä v spojení s informáciami o krajine pôvodu
a o prevzatí moci maosiatmi, čím porušil § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa
navrhovateľa odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto navrhol
napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý
rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. K námietkam nedostatočne
zisteného stavu veci uviedol, že odporca sa zaoberal všetkými dôvodmi, ktoré
navrhovateľ na podporu svojej žiadosti o azyl uviedol, pričom zdôraznil,
že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 Správneho poriadku má odporca
len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu konania uviedol. Odporca opätovne
poukázal na nedôveryhodnosť navrhovateľa, ktorý v priebehu oboch azylových
konaní uvádzal rôznu identitu a štátnu príslušnosť, čo výrazne spochybňuje
aj pravdivosť jeho tvrdení počas azylového konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2
OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.08.2009
Podľa Zákona o azyle (účinného od 01.12.2008, ďalej len
zákon o azyle) ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých
politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na
tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí
azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z
krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku
alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred
písomne súhlasí.
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia
zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie
rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej
republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1 ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú
ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu
alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež,
či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením
podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade
žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania
z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,
prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto
obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie
poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv
a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania
bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu
navrhovateľovi na území SR, o neposkytnutí doplnkovej, preto primárne v medziach
odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa
krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom
prostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa, a obsahom
správ
o krajine
pôvodu
(informácie
získal
z intenetových
stránok
www.businessinfo.cz – Nepál z 07.11.2008, www.freebsd.info.sk/hinduizmus.htm),
z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu
v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie
azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.
Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 07.10.2008 navrhovateľ
uviedol, že krajinu pôvodu opustil, pretože mal problémy sociálne a s maostami.
Dedinčania spoločenstva hindi ho spolu s matkou vylúčili z hindi spoločenstva
po smrti otca, nedovili im piť a jesť za spoločným stolom spoločenstva, taktiež im
fyzicky bránili piť vodu. Podľa náboženstva, ktorého je vyznania, vylúčení ľudia
nemôžu chodiť na spoločné stretnutia, svadby - kameraman Snina. Dôvodom bolo, že spoločenstvo
obvinilo otca z cudzoložstva. Problémy s maoistami spočívali v tom, že ho obviňovali
zo spolupráce s armádou a armáda ho obviňovala zo spolupráce s maositami. V roku
2002 bol zadržaný vládnou armádou, ktorá ho obvinila z podpory maoistov. Zadržaný
bol 15 dní. Od roku 1997 je členom Národnej demokratickej strany (RPP). Jeho
úlohou bolo vykonávať nábor.
Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl, poukázal na to,
že vychádzal z tvrdení navrhovateľa, že bol políciou obvinený za podporu maoistov,
bol zadržaný a vypočúvaný. Z takého konania polície nemožno podľa odporcu
vyvodiť záver, že bolo voči navrhovateľovi vyvíjané závažné alebo opakované
konanie spôsobujúce ohrozenia života alebo slobody alebo iné konanie spôsobujúce
psychický nátlak, podporované alebo trpené štátnymi orgánmi v krajine pôvodu.
Odporca poukázal na správy o krajine pôvodu, ktoré že uzavretím mierovej dohody
medzi maoistami a Alianciou siedmych strán v novembri 2006, ktorá povstalcom
umožnila podieľať sa na vláde a oficiálne ukončila 10 ročnú občiansku vojnu,
sa situácia v krajine pôvodu zmenila. S odkazom na správu Human Rights Watch,
Nepál za rok 2008, odporca poukázal na to, že v súčasnosti nie je známe, že by
organizácie napojené na maositickú Komunistickú stranu Nepálu prenasledovali
a sa zameriavali na osoby, ktoré utiekli alebo sa premiestnili do údolia Káthmandu
alebo do hlavných mestských centier. Vnútorne presídlené osoby, ktoré utiekli počas
konfliktu, naďalej bezpečne žijú v mestských oblastiach a okresných centrách
po celej krajine. Odporca poukázal tiež na informácie o krajine pôvodu, ktoré
potvrdzujú, že tradície vnútornej a vonkajšej migrácie sú v Nepále dobre vytvorené
a osoby z komunít takmer po celej krajine migrujú po krajine relatívne často
a s malými obmedzeniami a to aj na svadby kameraman Košice a Prešov
Odporca tiež poukázal na to, že navrhovateľ nepožiadal o azyl v Rusku,
ani v Poľsku, pretože jeho cieľom bolo dostať sa do Talianska. Odporca poukázal
napokon na nedôveryhodnosť navrhovateľa, ktorú vyvodil z toho, že v čase vstupu
na územie SR vystupoval pod rôznymi menami, menil svoj dátum narodenia,
národnosť, štátnu príslušnosť ako aj dôvody žiadosti o azyl. Analýzou prípadu dospel
k záveru, že navrhovateľ je nedôveryhodnou osobou, ktorá opustila krajinu pôvodu
s cieľom hľadania čo možno najlepších sociálno-ekonomických podmienok.
Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine
pôvodu navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.
Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní
vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru,
že odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový
stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa
existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a §10 zákona o azyle, resp. dôvody
pre udelenie doplnkovej ochrany.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci
podľa (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu
dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho
ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám
domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené
a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.
Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo, že v prípade
navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,
národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických
názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva
zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo zákona o azyle.
S takýmto záverom bolo potrebné súhlasiť. Odporca správne vychádzal z tvrdení
navrhovateľa, ktoré dôvodne vyhodnotil za nerelevantné v zmysle zákona o azyle,
pretože ako správne uviedol aj krajský súd v prípade navrhovateľa, zo zadržania
navrhovateľa z roku 2002 pre podozrenie zo spolupráce s maoistami a z vylúčenia
navrhovateľa a jeho matky z miestneho spoločenstva nemožno vyvodiť záver, že bolo
voči navrhovateľovi vyvíjané závažné alebo opakované konanie spôsobujúce
ohrozenie života alebo slobody alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak,
podporované alebo trpené štátnymi orgánmi v krajine pôvodu. V tejto súvislosti
odporca podrobne konfrontoval tieto tvrdenia navrhovateľa s informáciami o krajine
pôvodu a pokiaľ dospel k záveru, že vzhľadom na aktuálne informácie o krajine
pôvodu, ktoré v rozhodnutí popísal, bolo možné súhlasiť s názorom odporcu,
že v predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené
dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované
v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver
odporcu uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.
I keď dôvodom neudelenia azylu a doplnkovej ochrany navrhovateľovi bolo
primárne nesplnenie zákonných podmienok, so záverom ktorým bolo potrebné
súhlasiť, odporca správne poukázal na to, že pri posudzovaní jeho žiadosti vychádzal
aj z vyhodnotenia jeho osoby ako nedôveryhodnej. Z obsahu administratívneho spisu
je totiž zrejmé, že navrhovateľ v priebehu administratívneho konania vystupoval
pod inou identitou - Raju Bhatrai, nar. 10.10.1982 štátnej príslušnosti Bhután –
(konanie pod Č.p: MU 2232/PO-Ž/2007 bolo dňa 22.10.2007 zastavené z dôvodu,
že navrhovateľ svojvoľne opustil pobytový tábor), udával iné dôvody žiadosti o azyl
- náboženské, tvrdil, že nie členom žiadnej politickej strany.
Táto okolnosť mala preto bezpochyby význam pri posudzovaní žiadosti
navrhovateľa o azyl a keďže odvolací súd sa s vyhodnotením navrhovateľa ako osoby
nedôveryhodnej stotožnil, vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľa z pohľadu
namietaného nedostatočne zisteného skutkového stavu a porušenia § 32 Správneho
poriadku za irelevantné.
Konanie o azyle je osobité totiž najmä tým, že žiadateľ je spravidla v dôkaznej
núdzi, nie je schopný podoprieť svoje vyhlásenia dokladmi alebo inými dôkazmi,
preto posúdenie dôveryhodnosti príbehu, ktorý predostiera odporcovi, závisí
predovšetkým od posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú
o navrhovateľovi vytvára v priebehu celého administratívneho konania.
si odporca
Dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na nedostatok
listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť,
resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine
pôvodu
v nadväznosti
na
celkové
správanie
navrhovateľa
v priebehu
administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať
predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené
a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu
a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti
svojej osoby.
Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom
celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa
s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov
odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami
o krajine pôvodu, s prihliadnutím na okolnosť, ako je napr., či navrhovateľ vystupuje
pod rovnakou identitou v priebehu azylového konania. Z administratívneho spisu
odporcu vyplýva, že navrhovateľ v priebehu dvoch azylových konaní vystupoval
pod inou identitou, uvádzal iný dátum narodenia, inú štátnu príslušnosť, iné dôvody
žiadosti o azyl. Po podaní prvej žiadosti opustil pobytový tábor a po vrátení
zo Švédska vystupuje pod menom G. R.. Táto okolnosť objektívne znemožnila
odporcovi zistiť u navrhovateľa nielen podmienky pre udelenie azylu, ale aj
podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany a mala význam aj pri vyhodnotení
odvolacích námietok navrhovateľa, ktoré odvolací súd vyhodnotil za nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia odporcu.
So závermi krajského súdu, ktorý sa s právnym názorom odporcu stotožnil
nemá žiadne výhrady ani odvolací súd a v podrobnostiach na tieto správne závery
odkazuje. Za dôležité považuje zdôrazniť, že námietky právneho zástupcu
navrhovateľa uplatnené v odvolacom konaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.
Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane,
odvolací súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu
a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu,
ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených
v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce požadovať ich
vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže
k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda
čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade
aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej


Komentáře k článku



Vložte komentář


Jméno (požadováno)

Web

Příspěvek (požadováno)


Kolik dní má týden: (požadováno)

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok